Počas pohovoru v rámci kampane proti rasizmu, láska hudby nenávidia rasizmus, Ed Shiran povedal, že to bola hudba, ktorá mu dal dôveru v seba: "Nenávidel som základnú školu celým svojím srdcom a kričal každý Boží deň. Kvôli farbe vlasov ma deti zasiahli krivotmi od prvého dňa. Ryšavka, koktanie, s veľkými okuliarmi a trochu zvláštne. Nebol som "cool," pretože, prechádzky do športovej školy, nemohol hrať šport. "
Avšak, časom, podľa hudobníka, všetko zmenilo: "Keď som sa stal starším, môj náladový vzhľad som sa začal páčiť. Išiel som do starších tried, ktoré boli druhom taviaceho kotla z rôznych ľudí a záľuby, a začali hrať na gitaru. K jeho prekvapeniu som začal zapadnúť do tímu. Potom som si uvedomil, že môžem naozaj urobiť niečo lepšie ako iné. Predtým, než som si vzal gitaru, nebol som rád nič. "
Ed Shiran so svojou manželkou Cherry Siborn
Shiran poznamenal, že to bolo vďaka neštandardnému vzhľadu, ktorý sa začal učiť a prideliť medzi inými. "Ľudia ma začali rozpoznať a hovoria:" Oh, toto je ten istý chlapík s gitarou. " Vďaka nezabudnuteľnému vzhľadu som začal priťahovať pozornosť. Preto teraz vždy hovorím deťom, že je to skvelé - byť divný, "povedal hudobník.